„Pravda je, že v našich ružinovských a aj v mestských číslach nie sú
zohľadnené výsledky testovania zo súkromných mobilných odberných miest, z
nemocníc a z testovania firiem, ktoré nepoznáme. Nechce sa mi však
úplne veriť, že by tých niekoľko ďalších testovaní tak výrazne zhoršilo
celkové výsledky za Bratislavu," poznamenáva Chren na sociálnej sieti.
Hoci zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, koho sa bude ďalšie kolo
skríningového testovania týkať, mestská časť sa pripravuje aj na
situáciu, že ho bude musieť zorganizovať. Podľa starostu však mestská
časť verí v zázrak. „Aj keby sa u nás povinne cez víkend testovať
nemuselo, sme pripravení zabezpečiť pre každého, kto sa otestovať chce,
dostatok možností," ubezpečuje Chren.
Doteraz zverejnené výsledky kritizuje napríklad hlavné mesto. Od štátu
požaduje zverejnenie štruktúry dát, ktoré určili výsledok prvého kola
testovania v Bratislave. Poukazuje totiž na to, že priebežné výsledky z
mestských odberových miest vykazovali výrazne nižšie čísla, ako bol
prezentovaný celkový výsledok. Rozhodnutie vlády o okresoch, v ktorých
má byť druhé kolo plošného testovania, bolo podľa mesta politickým
rozhodnutím.
Ku kritike sa pridal aj Bratislavský samosprávny kraj, ktorý zozbieral
dáta zo všetkých miest a mestských častí Bratislavského kraja a
identifikoval štatisticky významné odchýlky v počte testovaných, ako aj v
podiele pozitívne testovaných na ochorenie COVID-19. Pre vyvrátenie
akýchkoľvek pochybností preto navrhuje, aby štát zverejnil podrobnú
metodiku získavania dát, ako aj detailné informácie o počte testovaných
za každé jedno odberové miesto zvlášť. Zverejnenie týchto informácií
môže podľa kraja zvýšiť dôveru laickej i odbornej verejnosti k
prezentovaných výsledkom celoplošného testovania.